Naša olympionička - OĽGA BARBUŠOVÁ :..

MOTTO: „Život je pekný a čokoľvek Ti prinesie osud, nezabudni žiť“

Th. Carlyle

          ..: ŽIVOTNÝ PRÍBEH :..     ..: PARAOLYMPIÁDA V PEKINGU 2008 :..

Moja účasť na paraolympiáde Peking 2008

Po náročnej sezóne počas ktorej som absolvovala 6 sústredení doma i v zahraničí a 5 svetových bodovacích turnajov ( domácu súťaž do toho nezapočítavam) sme sa 27.8.2008 zišli celý reprezentačný a realizačný tím v Dome športu v Bratislave. Na mojom konte boli 4 zlaté medaily, 1 strieborná a 4 bronzové medaily zo svetových podujatí za rok 2008. Čo svedčilo o tom, že som toho roku v dobrej forme a nádeje na získanie medaily na paralympijských hrách v Pekingu boli veľké a taktiež uskutočniteľné.

Prespali sme v hoteli Šport aby sme na druhý deň (28.8.2008) mohli zložiť sľub u pána prezidenta Ivana Gašparoviča v prezidentskom paláci v Bratislave.
Po sľube nasledoval slávnostný obed a večer sme ešte riešili nejaké podrobnosti ohľadom cestovania a oblečenia týkajúcich sa paralympijských hier v Pekingu.

Na druhý deň na obed sme vyštartovali autobusmi z Bratislavy do Viedne a odtiaľ sme leteli špeciálnym letom z Viedne priamo do Pekingu. Na letisku v Pekingu sme dorazili na druhý deň okolo obeda, kde nás čakali povinnosti spojené s akreditáciou a ubytovaním.

Olympijská dedina bola hneď na prvý pohľad pekne upravená s množstvom ázijských prvkov. Všetci sme sa tam cítili veľmi príjemne. Ubytovali sme sa, zoznámili sme sa s čínskymi dobrovoľníkmi, ktorí sa o nás nezištne starali až do posledného dňa nášho pobytu.

Jedáleň sme mali blízko. Bola otvorená 24 hodín denne z množstvom teplých jedál, zeleninových a ovocných pultov, sladkostí, zmrzlín a rôznych nápojov. Našou najobľúbenejšou zastávkou v jedálni bol Mc Donald, ktorý napĺňal naše žalúdky takmer každý deň. Samozrejme že sme ochutnávali aj typické čínske jedlá, typickou špecialitou Pekingu je pekingska kačka, ktorá bola v našej jedálni podávaná každý deň. Od príletu do začiatku súťaže jednotlivcov nás delilo 6 dní.

Na druhý deň sme začali tréningový proces. Slovenská výprava mala vyčlenené hodiny a stoly v tréningovej hale. Doprava medzi halou a olympijskou dedinou bola riešená autobusmi, ktoré mali charakter mestskej hromadnej dopravy vo veľkých mestách t.j. chodili 3 krát za hodinu v presne stanovených minútach.

31.8.2008 sme cela výprava boli na vztyčovaní vlajky, čo znamenalo že naša výprava už bola prítomná v olympijskej dedine. Olympijská atmosféra stúpala, každý deň prichádzali nové výpravy z rôznych krajín.

My ako stolnotenisová výprava sme okrem pravidelných tréningov a masáží, absolvovali aj zopár výletov, kde sme navštívili niekoľko známych kultúrnych pamiatok Pekingu ( zakázané mesto, chrám nebies, letný cisársky palác s jazerom atď.) nenechali sme si ujsť známe čínske trhy a navštívili sme famózne čínske športoviská. Jednoducho nádhera a zážitok na celý život.

6.9.2008 bolo losovanie a každý z nás sa dozvedel svoj los – skupinu. Čakanie na los bola najnapínavejšia časť celých paralympijských hier, pretože prvý krát v histórii organizátori zvolili náhodný los a nenasadzovalo sa podľa rebríčka, čo je značnou nevýhodou. Ja som mala v skupine svetovú jednotku francúzsku čínskeho pôvodu Thu Kamkamsomphou ( ktorú som ešte nikdy neporazila), svetovú trojku švédku Josefin Abrahamsson a češku Jaroslavu Janečkovu. Súťaž sa mala začať na druhý deň ráno. Ale ešte pred tým večer toho istého dňa sme mali otvárací ceremoniál na štadióne „vtáčie hniezdo“. Ceremoniál bol grandiózny s úžasnou atmosférou za účasti plného štadiónu s kapacitou 91.000 divákov.

7.9.2008 som mala prvý zápas so svetovou jednotkou, kde som prehrala 3:0. Moja forma, ktorú som mala celú sezónu ma opustila. Pri vstupe do preplnenej haly ( kapacita 7000 divákov) ma moja istota opustila a zjavne som moju rolu favoritky na medailu nezvládla. Ale ešte nebolo nič stratené. Večer ma čakal zápas s českou reprezentantkou Janečkovou, ktorý som vyhrala 3:1. Takou „pikoškou“ je že tento zápas sme odohrali na televíznom stole, s ktorého záznam bol vysielaný do celej Číny. Takže ma čakal veľmi dôležitý zápas, ktorý mi tak troška sťažili aj tým živým vysielaním. Ale zvládla som ho úspešne 3:1 a ostala som ešte v hre o postup zo skupiny. Rozhodujúci zápas sa konal na druhý deň 8.9.2008 vo večerných hodinách so švédkou Abrahamsson. Moja bilancia s ňou za rok 2008 bola 4 vyhraté zápasy ku 4 prehratým zápasom, čiže šanca vyhrať tam bola pomerne veľká. Žiaľ, tento zápas som nezvládla a prehrala som pomerne hladko 3:0 ( na margo tohto zápasu chcem len poznamenať, že tak ľahko ma ešte nikdy neporazila). Tým sa moje účinkovanie v Pekingu skončilo. Môj sen o medaile sa žiaľ neuskutočnil. Snáď už len poznamenám že práve tieto dve hráčky, s ktorými som prehrala v skupine boli finalistkami tejto paralympiady a skončili na prvom a druhom mieste.

Po mojom vyradení z bojov o medailu som mala veľa času navštíviť množstvo pamiatok, rôzne športové podujatia až do zatváracieho ceremoniálu, ktorý sa konal 17.9.2008.

18.9.2008 sme sa vracali domov letom z Pekingu do Viedne.


A mne nezostáva nič iné ako bojovať ďalej o postup na paralympiadu do Londýna a pokúsiť sa uskutočniť si svoj medailový sen práve tam. Najprv musím toho roku získať nomináciu na majstrovstvá sveta v Južnej Kórei, ktoré sa uskutočnia budúci rok. Ale ako sa vraví „človek mieni a Pán Boh mení“ tak uvidíme aké plány ma so mnou. :)

© obec Kolinovce 2008