Naša olympionička - OĽGA BARBUŠOVÁ :..

MOTTO: „Život je pekný a čokoľvek Ti prinesie osud, nezabudni žiť“

Th. Carlyle

          ..: ŽIVOTNÝ PRÍBEH :..     ..: PARAOLYMPIÁDA V PEKINGU 2008 :..

CURRICULUM VITAE

Narodila sa 22.07.1975 v Krompachoch.
Do základnej školy začala chodiť v roku 1981 v Spišských Vlachoch.
Strednú ekonomickú školu, odbor všeobecná ekonomika v Košiciach ukončila v roku 1992.
Trvalé bydlisko: Kolinovce 150
Zamestnanie: SZČO
Rodinný stav: slobodná
Záľuby: vyšívanie, pletenie, čítanie kníh, cudzie jazyky

Život na ruby

V roku 1981 ako 6 ročnú ju postihla vážna dopravná nehoda, keď pri detských hrách chvíľka nepozornosti jej v okamihu obrátila život na ruby.
Nasledovala veľká rana pre rodičov. Niekoľko mesačné liečenie a amputácia pomliaždenej ľavej nohy nad kolenom.
Oľga bola stále živé dieťa, ktoré nikdy neobstálo na jednom mieste. Krátko po návrate domov z nemocnice začala hrať s ostatnými deťmi futbal a všetky detské hry. Bola veľmi súťaživá a preto dokázala urobiť všetko ako ostatné zdravé deti. Niekedy ju to stálo veľa síl a trpezlivosti no aj napriek počiatočným neúspechom stále to dokazovala. Na protetike si na ňu stále spomínajú s úsmevom, pretože tam bola takmer dva krát za mesiac so zlomenou protézou. Takého pacienta tam vraj ešte nemali. Rodičia sa na ňu nikdy nedívali ako na handicapovanú a musela vykonávať všetky práce ako ostatní súrodenci čo jej pomohlo zaradiť sa do života a neľutovať sa. Povinnú školskú dochádzku absolvovala v Spišských Vlachoch.
Strednú ekonomickú školu pre telesne postihnutých absolvovala v Košiciach, kde sa zblížila ešte viac so športom. Každý deň chodievala poobede plávať a večer hrávať volejbal alebo stolný tenis. Na dennom poriadku tam bola rehabilitácia, kde sa im venovali skúsení odborníci. Počas štúdia na strednej škole absolvovala viacero športových hier medzi školami s telesne postihnutými študentmi. Na týchto hrách každý súťažil v disciplíne, ktorá mu najviac vyhovovala. U Oľgy to bol volejbal a stolný tenis. V roku 1992 na športových hrách si ju všimol český reprezentačný tréner v stolnom tenise a predstavil ju predstaviteľom stolného tenisu na Slovensku. A tak sa začala jej stolnotenisová kariéra.
V roku 1991 počas štúdia na strednej škole sa s rodičmi presťahovala do Kolinoviec.

Život ide ďalej

Po ukončení strednej školy bola zamestnaná u viacerých zamestnávateľov.
Jedného dňa ju prekvapila pozvánka na majstrovstvá SR telesne postihnutých. V tom čase to bol jediný turnaj pre telesne postihnutých. Zaplatila na ňom nováčikovskú daň a samozrejme nevyhrala tam ani zápas. Ale vrátila sa plná odhodlania. Začala s plným nasadením trénovať. Prvé tréningové kroky boli v kultúrnom dome v Kolinovciach, kde Oľga hrávala s miestnymi chlapcami, potom nasledovali tréningy v Košiciach , tie však boli len raz za týždeň. Medzitým Oľga skúšala ďalšie športy ako je lyžovanie a lukostreľba. V roku 1995 na dlhší čas prestala s aktívnou činnosťou. K športovaniu sa vrátila až v roku 1999 a zväz jej dal možnosť reprezentovať SR na medzinárodnom turnaji v Piešťanoch. Oľga sa 5 mesiacov pripravovala na tento turnaj v Prešove pod odborným dohľadom trénera Miroslava Gábora. Nevyhrala tam ani set a preplakala pre to celú noc. Keď sa vrátila domov začala na sebe opäť veľmi tvrdo pracovať. A tak sa v roku 1999 ocitla v stolnotenisovej herni mestského športového klubu v Krompachoch, kde sa jej ujal známy krompašský hráč neskôr tréner Peter Sabo. Popri svojej práci, si deň čo deň vďaka rodine a priateľovi nachádza cestu do stolnotenisovej herne. Roky driny, tisícky nekonečných úderov do malého „čuda“ stovky tréningových, priateľských aj majstrovských zápasov. Od spomínaného roku 1999 reprezentuje MŠK Krompachy, najprv v okresnej lige a posledné tri roky hrá v krajskej Spišsko – gemerskej lige za „B“ družstvo mužov. Okrem toho, že trénuje a hrá sama medzi mužmi, venuje sa aj výchove krompašskej mládeže.
Keď hľadala východisko ako skĺbiť pracovné povinnosti s trénovaním, rehabilitáciou, zápasmi a turnajmi, rozhodla sa založiť si vlastnú firmu, kde si môže prispôsobiť potrebný čas podľa svojej potreby.

Športové úspechy

Medzi prvé úspechy na domácej pôde je potrebné spomenúť že už v roku 2001 bola majsterkou SR TPŠ vo dvojhre, štvorhre ako aj v družstvách. V roku 2002 mala smolu keď deň pred majstrovstvami SR bola operovaná na slepé črevo čo jej samozrejme bránilo sa zúčastniť majstrovstiev Slovenska. Oľga taktiež dosiahla niekoľko pekných úspechov aj medzi nehandicapovanými stolnými tenistami. Tri krát sa zúčastnila majstrovstiev kraja mužov a žien v stolnom tenise a tri krát skončila na treťom mieste v súťaži jednotlivci – ženy , jedenkrát vo štvorhre – ženy a dvakrát v zmiešanej štvorhre s hráčmi Krompách Richardom Ofčanským a Radovanom Mišelnickým. Treba pripomenúť , že posledné roky sa nemohla zúčastniť týchto majstrovstiev kvôli reprezentačným povinnostiam telesne postihnutých športovcov. Pre úplnosť, je aj niekoľko násobnou majsterkou okresu Spišská Nová Ves , Levoča a Gelnica v súťaži jednotlivcov – ženy a v zmiešanej štvorhre. V roku 2004 bola v desiatke najlepších športovcov okresu Spišská Nová Ves.

Medzinárodné úspechy nenechali na seba dlho čakať

Ako sme už spomínali svoj medzinárodný krst zažila na medzinárodnom turnaji v Piešťanoch.
V roku 2000 odohrala jeden „kontrolný“ turnaj v Chorvátsku, kde reprezentačný tréner usúdil že sa veľmi zlepšila, ale na reprezentáciu to ešte zatiaľ nestačí. V roku 2001 štartovala na turnaji Czech open, kde všetkých maximálne prekvapila ziskom dvoch zlatých medailí a to vo dvojhre jednotlivcov a v družstvách. Na turnaji Alucor Cup v Maďarsku získala striebornú medailu v družstvách a bronzovú medailu v dvojhre jednotlivcov. V roku 2002 hrala na Slovak Open kde získala striebornú medailu v dvojhre.
Žiaľ v tom čase jej tréner Peter Sabo začal mať vlastné zdravotné problémy, kvôli ktorým ju musel prestať trénovať a tak Oľga dlho trénovala len so spoluhráčmi, bez odborného dohľadu trénera. V roku 2003 získala 1 zlatú a 2 strieborné medaily na turnajoch v Česku, Taliansku a Maďarsku. Na majstrovstvách Európy v Záhrebe nepostúpila zo základnej skupiny. V roku 2004 získala 4 bronzové medaily na turnajoch v Poľsku, Slovinsku a Maďarsku.
Rok 2004 bol olympijským rokom. V ňom sa jej splnil aj veľký sen. Na základe svetového rebríčka sa dostala do reprezentačného družstva Slovenskej republiky. Na svojej prvej paraolympiáde v Aténach sa umiestnila na 5-6 mieste. V roku 2005 získala na medzinárodných bodovacích turnajoch na Slovensku a a v Česku 1 bronzovú a 1 striebornú medailu.
V tom istom roku Oľga začala trénovať s novým trénerom Igorom Chamillom, hráčom 1. ligy z Košíc, ktorý prestúpil do Krompách.
Na majstrovstvách Európy v JESOLO v Taliansku sa umiestnila na 4. mieste. V boji o finále so Švédkou Bengtssonovou zápas smoliarsky prehrala.
Rok 2006 bol jeden z najúspešnejších keď na medzinárodných bodovacích turnajoch na Slovensku, v Poľsku, Slovinsku , v Srbsku a Čiernej Hore, a v Maďarsku získala 2 bronzové, 4 strieborné a 2 zlaté medaily aj keď znova zostala bez odborného trénera. Určitou náhradou za výpadok trénera bolo dva a pol mesačné sústredenie v Argentíne pod dohľadom odborného trénera so špecializáciou na telesne postihnutých športovcov a tréningy v argentínskom výbere žien nehandicapovaných športovcov. Na majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku sa v roku 2006 sa umiestnila na 4. mieste.
V roku 2007 na rôznych turnajoch v Argentíne, Taliansku, Hon – Kongu, Poľsku, Srbsku, Slovinsku, získala 2 bronzové, 8 strieborné a 6 zlaté medaily. Na jar v roku 2007 bola recipročne Argentínska reprezentácia u nás na Slovensku. Reprezentačný tréner Argentíny Paulo Leonidas Guassardo a hráčka argentínskej reprezentácie Giselle Lucrecia Munoz boli pozvaní na Obecný úrad v Kolinovciach kde ich veľmi milo privítal starosta obce Vincent Bača a poslanci obecného zastupiteľstva. Mesiac pred Majstrovstvami Európy trénovala s reprezentačným trénerom slovenskej mládeže Andrejom Dzelinským na Lokomotíve v Košiciach. Na majstrovstvách Európy v roku 2007 v Kranjskej Gore v Slovinsku obsadila 2. miesto a získala konečne svoju prvú „veľkú“ medailu v dvojhre jednotlivcov.

Súčasnosť

V súčasnosti tvrdo trénuje denne 3-4 hodiny v stolnotenisovej herni v Krompachoch.– Kondícia, technika, taktika a rehabilitácia a tak dookola. Medzitým majstrovské zápasy za „B“ družstvo mužov MŠK Krompachy, stolnotenisová liga mužov telesne postihnutých stojacich, mestská liga mužov v Košiciach, sústredenia a kontrolné turnaje. Veru dosť. Čo poviete?
V roku 2007 jej patrí 5 miesto vo svetovom rebríčku v kategórii TT8.
Začiatkom roka 2007 bola nominovaná do reprezentácie SR telesne postihnutých športovcov v stolnom tenise. V súčasnosti celé svoje úsilie zameriava na účasť na paraolympiáde v čínskom Pekingu, kde by mohla za dobrých tréningových podmienok , priaznivých okolnosti a kúsku potrebného šťastia získať olympijskú medailu. K nominácii na paraolympiádu bolo potrebné sa prebojovať cez sieť turnajov v Slovinsku, Poľsku, Srbsku, Hong Kongu, v Argentíne, Chorvátsku v Taliansku. Na týchto turnajoch získala dostatočný počet bodov a tak v posledných dňoch roku 2007 sa dozvedela, že bola nominovaná na svoju druhú paraolympiádu do Pekingu.
Ďalší splnený veľký sen!
Blahoželáme.
Slová vďaky

Život vrcholového športovca, okrem driny, potu si vyžaduje aj finančné zázemie. V okolí sa vždy nájdu ľudia , ktorí z času načas pomôžu a to nielen finančne. Za to im patrí srdečná vďaka:
- SLOVENERGO Košice
- ELTRA Košice
- SEZ a.s. Krompachy
- TERMOKOMPLEX Krompachy
- HASMA Krompachy
- KAMENÁRSTVO ŚOFRANKO Košice
- OBECNÝ ÚRAD Kolinovce
- ZINKÓZA Krompachy
- SLOVBEL INTERNACIONAL Slovakia
a ďalší.
Z Kolinoviec sú to:
Pohostinstvo Beluš Kolinovce
Klampiarstvo Baluch Kolinovce
Dušan Tkáč Kolinovce

Samozrejme v neposlednom rade patrí poďakovanie aj MŠK Krompachy a mestu Krompachy.

Ak máte možnosť finančne aj Vy pomôcť zaiste si nájdete spôsob a cestu ako tejto sympatickej, skromnej, húževnatej, cieľavedomej našej Oľge vytvoriť všetky podmienky na jej prípravu k možnej olympijskej medaile.

Za pochopenie a ochotu Vám vopred ďakujeme.

© obec Kolinovce 2008